Emperor Divine: The Portrait of Heraclius in the Poems of George of Pisidia

Abstrakt

Skutočnosť, že básne Georgia Pisida (pred rokom 600 – po roku 635 n. l.) nemajú tendenciu poskytovať naratívne kontinuum, ale skôr sa asociatívnym spôsobom zaoberajú súborom rôznych tém, pravdepodobne spôsobila, že naratívna analýza tejto časti jeho diela doteraz nevzbudila záujem u bádateľov. Od akademických štúdií Lea Sternbacha (1864 – 1940) na prelome 19. a 20. storočia a čiastočného vydania Agostina Pertusiho z roku 1959 sa mu až v 90. rokoch 20. storočia venovala väčšia pozornosť. Cieľom článku je priblížiť básnické techniky, ktoré Pisidés používa vo svojich panegyrických básňach o cisárovi Hérakleiovi (vládol v rokoch 610 – 641). V diskusii o vybraných pasážach z básnického diela Georgia Pisida autorka ukazuje, že sa tu Hérakleios zobrazuje ako pohanský hrdina v tradičnom epickom štýle, ako kresťanský svätý muž a ako legitímny kresťanský cisár. Štúdia sa zameriava na analýzu vybraných tém a obrazov (relikvia Svätého kríža, Kristova krv, legenda o kresťanskom cisárovi Konštantínovi a cisár ako ikonická postava), prostredníctvom ktorých sa Pisidés snaží legitimizovať cisára pred jeho recipientmi, úradníkmi na cisárskom dvore v Konštantínopole.