Vývoj záujmu slovenskej folkloristiky o výskum humoristického rozprávaniav druhej polovici 20. storočia.

Abstrakt

Folkloristický termín humoristické rozprávanie sa chápe pomerne široko práve preto, že sa netýka len jedného žánrového okruhu, ale je ako zobrazovací prístup obsahovou súčasťou viacerých folklórnych žánrov, zároveň je tento druh podaní frekventovaný vo všetkých spoločenských vrstvách v rámci každodennej kultúry. Dotýka sa v širokom kultúrnom okruhu literárneho spracovania, v rámci folklorizmu využitia na scéne, v televízii, v rozhlase rôznymi ľudovými rozprávačmi, je súčasťou zábavy a komunikácie menších či väčších profesionálnych, vekových i krátkodobých náhodných, napr. transportných alebo čakajúcich, zoskupení ľudí. Tematická šírka humoristického rozprávania, anekdot, vtipov zasahuje všetky oblasti života a reflektuje ich osobitým spôsobom.