Die fahrenden Sänger-Bettler als soziale Gruppe und ihre Funktionen in der Gesellschaft

Abstrakt

Cestujúci speváci-žobráci, typ epických spevákov, boli známi v mnohých európskych krajinách už od staroveku, neskôr predovšetkým v stredoveku a až do prvej štvrtiny 20. storočia. Títo speváci pochádzali z obyčajného ľudu, zvyčajne z dediny; živili sa spevom a boli nositeľmi piesní.

Na prelome 19. a 20. storočia bola vyvinutá typológia u rôznych Slovanov. Sociálna skupina žobráckych spevákov je skúmaná z dvoch hľadísk: 1. Z vnútorného, ​​t. j. z hľadiska sociálnych spoločenstiev. (uvádzajú sa kritériá ako: prítomnosť nejakého druhu choroby, najčastejšie slepoty, rozdiely podľa vzhľadu, oblečenia, noriem správania a spoločných symbolov a zvykov, tajného jazyka atď.) Zdôrazňuje sa aj prítomnosť určitej vnútornej organizácie v rámci sociálnej skupiny (zjednotenie okolo jedného centra, spoločný majetok, regulované vzťahy, povinné obdobie školenia za poplatok a prijímacia skúška do organizácie). Pri pohľade z vonkajšej strany sa zohľadňuje verejné hodnotenie putujúceho speváka-žobráka a funkcie, ktoré v spoločnosti vykonáva. Uvádzajú sa aj hlavné typy piesní v jeho repertoári spolu s funkciami, ktoré spevák prostredníctvom tohto repertoáru vykonáva u rôznych Slovanov: vlastenecko-vzdelávaciu, spoločensky integračnú, regulačnú alebo moralizujúcu.