Cohabitation in ethnically and denominationally mixed settlements in Hungary during the transition from a society of orders to modern age

Abstrakt

Kohabitácia v etnicky a konfesionálne zmiešaných osadách v Uhorsku počas prechodu od rádovej spoločnosti k modernej dobe

Po osmanskej nadvláde vznikli vo veľkej časti Uhorska etnicky a konfesionálne zmiešané mestá (oppida) ako prevládajúci typ osídlenia. Do roku 1848 mali ich obyvatelia zvyčajne status nevoľníkov. Vyvinuli si špecifické formy spolunažívania: pod formálnou úrovňou komunity existovali v skutočnosti samostatné dediny, ktoré spolu takmer neinteragovali okrem svojich ekonomických záujmov. Rozdeľovacie čiary medzi nimi zmizli až koncom 19. storočia, niekedy až po prvej svetovej vojne. Aj v týchto mestách boli založené združenia, ale zvyčajne mali špecifikáciu podľa jazyka a vierovyznania. Ako príklady slúžia Mezőberény (župa Békés), obývaný maďarsky hovoriacimi kalvinistami, ako aj nemecky a slovensky hovoriacimi luteránmi, a Szekszárd (župa Tolna), v 18. storočí osídlený nemecky a maďarsky hovoriacimi katolíkmi spolu s predosmanskou populáciou maďarsky hovoriacich kalvinistov. Umožňujú preukázať, že rozdiely v denominačnej dogmatike alebo rozhodnutiach cirkevnej hierarchie neboli dôvodom tohto javu. Najmä na základe hĺbkovej historicko-sociologickej analýzy trhového mesta Szekszárd od Z. Tótha sa ukazuje, že namiesto toho, v pozadí týchto samostatných združení ľudí, ktorí na povrchu zdieľali v prvom rade tú istú denomináciu, stáli odlišné socioekonomické charakteristiky, spôsoby života, stratégie obživy a akumulácie a vzorce medzigeneračnej mobility príslušných členov. Nakoniec sa diskutuje o tom, či možno reprodukciu tohto rozdielu v spoločensky novej forme (združenie) interpretovať ako náznak existencie denominačne vymedzených etnických skupín.