Slawistische Aspekte in der Ethnographie und Mythologie der slowakischen Wiedergeburt

Abstrakt

Dejiny slovanskej etnológie.

V roku 1953 v predslove k dielu L. Niederleho „Rukověť slovanských starožitností“ akademik Jan Eisner vyjadril požiadavku, aby po jeho vydaní vyšli nové práce o slovanských otázkach, napísané odborníkmi aspoň z hlavných disciplín, ktoré by sa konkrétne zaoberali slovanskou minulosťou z pohľadu archeológie, histórie, etnografie a filológie. Odvtedy sa slovenská etnografia, najmä folkloristika, venuje slovanským otázkam.

Už M. Bel (1747) poukazoval na kontinuitu povedomia Slovákov, Adam F. Kollár, ktorý prichádza roku 1783 s charakteristikou novej disciplíny - etnológie,  J. Ribay (1793) považoval za “pozostatky slovanských starožitností“ nielen nárečie a literárne pamiatky, ale aj zvyky, hry, ľudovú architektúru, odev a zamestnanie, najmä poľnohospodárstvo. B. Tablic založil Učenú spoločnosť banského okolia (1809), v rámci ktorej vznikla najstaršia nateraz známa etnograficky zameraná monografia o Slovákoch (1815). Jej autor O. Braxatoris dokazuje autochtónnosť Slovákov a ich slovensko-slovanskú kultúrnu príbuznosť. Vychádza z prác nemeckých a domácich slavistov (J. J. Frisch, J. P. Kohl, L. Müller, J. Pray a ď.). Až pod vplyvom názorov a diela J. Kollára a P. J. Šafárika nastáva u nás zúženie širšie koncipovaného záujmu o ľudovú kultúru. Otázky etnogenézy sa riešia štúdiom dejín a jazyka na základe ľudovej slovesnosti, najmä piesní, porekadiel, prísloví a rozprávok.
Najväčší vplyv na našich vzdelancov mala práca J. Kollára (1853). Jeho názory na priame kultúrne väzby slovensko-slovanské, indické, starogrécke a rímske viedli v 70. rokoch k snahám postaviť mytológiu ako základ novej slovenskej národnej vedy. Až  koncom 19. storočia vystupuje s kritikou názorov J. Kollára a jeho stúpencov J. Vlček, S. Czambel a K. Chorvát. Potom nastáva medzi našimi odborníkmi mlčanie okolo  slovensko-slovanskej mytológie